História a súčasnosť
Krátko z histórie (1744 – 1751)
Banská Štiavnica patrila od polovice 18. storočia medzi najväčšie a najvýznamnejšie slobodné kráľovské mestá Uhorského kráľovstva. Štiavnické baníctvo prežívalo svoj zlatý vek. Priaznivé ekonomické pomery umožnili nebývalý kultúrny rozvoj mesta a premeny jeho vonkajšej podoby vrátane vzniku nových umeleckých hodnôt. Jednou z nich bola výstavba jedinečnej Kalvárie.
Tento pôsobivý barokový sakrálny celok a neprehliadnuteľná krajinná dominanta, sa zaraďuje medzi najkrajšie objekty tohto typu v Európe. Dokonale premyslenou súhrou architektúry, diel sochárstva, maliarstva a umeleckého remesla v jednote s prírodným prostredím doslova vtiahne návštevníkov do deja, ktorý zhmotňuje – do príbehu Ježišovej poslednej cesty.
Hlavné míľniky Kalvárie
– 19. november 1649 – začiatok pôsobenia jezuitskej misii v meste
– 13. marec 1744 – magistrát súhlasil s návrhom pátra Františka Pergera SJ o rozšírenie komplexu Kalvárie a poskytol mu aj prvú finančnú podporu vo výške 300 zlatých. Pozemky získali darom od evanjelického ťažiara Fritza von Friedenlieba z Banskej Štiavnice
– 22. máj 1744 – Perger požiadal cirkevnú vrchnosť o dovolenie vybudovať kalváriu podľa predložených plánov a o súhlas prijatia patronátu mestom. V tom čase bol ostrihomským arcibiskupom (sídliacim v Trnave) Imrich Esterházy (1725-1745).
– 13. august 1744 – Arcibiskup prijal dobrý plán, prišlo aj cirkevné schválenie.
Medzitým P. Perger zhromažďoval materiál i peniaze. Mesto pomáhalo záprahmi aj ľuďmi, ale do práce sa hlásili aj veriaci v skupinkách i jednotlivo. Začala úprava terénu a dovoz materiálu na vrch.
– 14. september roku 1744 – základný kameň bol slávnostne požehnaný za prítomnosti veľkého počtu veriacich a kňazstva na sviatok Povýšenia sv. Kríža. Prvou stavbou bol „Horný kostol“.
– 14. september 1745 – Horný kostol bol požehnaný a uskutočnila sa v ňom prvá svätá omša, na ktorú prišla procesia z mesta so zástavami. Z poverenia generálneho vikára, biskupa Michala Frivaisa posviacku vykonal a sv. omšu slúžil banskoštiavnický superior jezuitov P. Filip Pez. Slovenskú kázeň povedal Michal Hučekovič, farár z Chrenovca a nemecky kázal Juraj Herczeg, farár z Handlovej.
– r. 1746 – začatie procesií na Kalvárii
– r. 1751– Na sviatok Najsvätejšej Trojice prišli na Kalváriu aj vzácni hostia, medzi nimi aj cisár František Lotrinský. Vykonali spoločnú poklonu v Hornom kostole.
– r. 1748 – P. František Perger SJ, pôvodca a ideový autor tohto nevšedného a bohumilého diela, pred dostavbou kalvárie, napísal a vydal slovensky písanú knihu o kalvárii. V knihe uviedol poučenia o modlitbách, poriadok pobožnosti na sviatky Nájdenia a Povýšenia sv. Kríža, odpustky na banskoštiavnickej kalvárií, modlitby k Umučeniu Krista Pána, ku cti Božského Srdca, modlitby na krížovej ceste k Bolestnej Matke Márií, modlitby na dvanásť hodín dňa, vybudenie viery, nádeje a lásky, cvičenia v čnostiach, modlitby ranné a rôzne pobožnosti k Ukrižovanému Pánovi.
– 13. september 1751 – slávnostná posviacka celej kalvárie.
– r. 1894 – boli niektoré kaplnky opravené a obnovené architektom Viliamom Groszmannom a rezbárom Jozefom Krausem z Banskej Štiavnice.
– r. 1945 – Pri prechode vojenského frontu boli spôsobené mnohé škody.
– r. 1948 – boli púte štátom „regulované“ a obmedzované. Skupiny veriacich však prichádzali aj mimo pútnických dní, aby tu v Božej prírode čerpali silu, meditovali, modlili sa a tak upevňovali svoju vieru i nádej…
– r. 1978 – 1981 – sa uskutočnila obnova financovaná zo štátnych prostriedkov, pričom väčšinu prác dobrovoľne vykonali veriaci z Banskej Štiavnice aj širšieho okolia pod vedením miestneho dekana Karola Benovica, SVD. Tri dolné kaplnky boli postupne premiestnené vyššie, na ich súčasné miesto.
– od 1989 – po uvoľnení trhu so starožitnosťami sa množili krádeže sôch, rozkrádal sa materiál zo striech stavieb Kalvárie a celý areál poznačili hrubé prejavy vandalizmu
– r. 1993 – Kalvária sa stala spolu s mestom Banská Štiavnica a jeho technickými pamiatkami súčasťou svetového dedičstva UNESCO
– jún 2007 – Banskoštiavnická kalvária bola zaradená na zoznam 100 najohrozenejších pamiatok sveta
– september 2007 – Premiestnenie zachovaných barokových sôch a reliéfov do múzea na Starom zámku a otvorenie expozície Kalvária v azyle
– 2008 – obnovenie činnosti združenia Kalvársky fond. Postupné nadviazanie spolupráce s generálnymi donormi – Nadáciou VÚB, Ministerstvom kultúry SR, World Monument Fundom a SSE a.s. Spustil sa projekt adopcie kaplniek.
Zo súčasnosti
Stav, v akom sa nachádzala Banskoštiavnická kalvária v polovici prvej dekády 21. storočia, odzrkadľoval nedostatočný záujem verejnosti o osud jednej z našich najvzácnejších barokových pamiatok. Kalváriu nielenže poznačil zub času, ale stala sa aj obeťou ľudskej ľahostajnosti a zloby. Časť jej výtvarnej výzdoby a mobiliáru bola rozkradnutá, iná sa stala terčom vandalov. Bilancia strát kultúrnohistorickej hodnoty Kalvárie v období 1989-2004 je nevyčísliteľná. Úsilím miestnych aktivistov sa ju začiatkom roka 2007 podarilo zapísať do zoznamu 100 najohrozenejších pamiatok sveta. Tento fakt sa mal stať nielen mementom, ale najmä impulzom, aby sa zabránilo ďalšej devastácii Kalvárie, aby sa podnikli kroky na jej obnovu a na záchranu najohrozenejších originálnych častí.
Po poslednom ničivom ataku vandalov na jar 2004 sa originálne prvky výtvarnej výzdoby Kalvárie (drevené reliéfy a sochy) síce postupne premiestňovali do bezpečia, ale nejestvovala nijaká ucelená koncepcia ich ochrany a vhodnej prezentácie. To sa stalo hlavným podnetom na usporiadanie výstavy Kalvária v azyle vo výstavných priestoroch Slovenského banského múzea na Starom zámku. Výstava ponúka jedinečnú možnosť spoznať kompletnú kolekciu drevených reliéfov z kaplniek Kalvárie a drevené sochy z Horného kostola. Diela sú pripisované dielni Dionýza Stanettiho (1710 – 1767), významného barokového sochára, usadeného v Kremnici. Kaplnky a kostoly Kalvárie boli síce presunutím originálnych reliéfov a plastík ochudobnené o svoj pôvodný mobiliár, ale je to nevyhnutná daň za jeho uchovanie.
Obnovu, ochranu a znovuoživenie Banskoštiavnickej kalvárie zabezpečuje od začiatku roku 2008 občianske združenie Kalvársky fond, ktoré po viac ako polstoročí nadviazalo na záslužnú činnosť rovnomenného spolku, pôsobiaceho od vzniku Kalvárie až do nástupu komunistického režimu. Po obnove Dolného kostola, väčšiny kaplniek, revitalizácii celého areálu a množstve ďalších prác, bol v októbri 2018 slávnostne dokončený aj Horný kostol, čím sa ukončila hlavná etapa obnovy. V súčasnosti pracujeme ešte na obnove Stredného kostola a kaplnky Boží hrob, ktorých obnovu môžete naďalej podporiť. Postupne je dopĺňaná aj sochárska výzdoba poškodených alebo odcudzených sôch. Kalvária je dnes opäť veľmi vyhľadávanou pamiatkou. Ročne ju navštívi až 70 tisíc návštevníkov, konajú sa tiež pravidelne púte a sväté omše, či kultúrne podujatia.
Hlavné práce vykonané v rokoch 2008 – 2018:
– komplexná obnova Dolného kostola: reštaurovanie fasád, fresiek, oltárov, obnova infraštruktúry a technického zázemia, výmena časti strechy, obnova schodísk, dlažieb, dverí a mreží, dopĺňanie sochárskej výzdoby
– komplexná obnova Horného kostola – reštaurovanie fresiek, oltáru, mreží, fasády, striech veží a ich statické zabezpečenie, obnova vstupného portálu
– vybudovanie prírodného amfiteátra nad Dolným kostolom
– elektrifikácia areálu, kanalizácia, vybudovanie expozície v Dolnom kostole
– obnovenie väčšiny kaplniek, zreštaurovanie kaplnky Ecce Homo
– komplexná obnova súsošia Sedembolestnej Panny Márie
– revitalizácia zelene, ošetrenie aleje, oprava časti oporných múrov, schodov a chodníkov
– vybudovanie Informačného centra pod Kalváriou
– spustenie nočného osvetlenia Horného kostola a viacerých kaplniek
– postupné dopĺňanie sochárskej výzdoby
– vydanie sprievodcu Putovanie Banskoštiavnickou kalváriou